Sójový olej a lecitín: skryté alergény?

 

Americké nariadenie o označovaní potravinových alergénov a ochrane konzumenta (FALCPA) nariadilo deklarovať v označovaní potravín všetky alergénne potraviny vrátane sóje a jej derivátov a výnimkou vysoko rafinovaných olejov. Z komerčného hľadiska patria sójový olej a lecitín medzi najvýznamnejšie potravinové ingrediencie. Môžu byť všetky sójové oleje vylúčené z označovania? Prečo? A čo sójový lecitín?

 

Vysoko rafinovaný sójový olej
Väčšina sójového oleja vyrábaného v USA a pridávaného do potravín je vysoko rafinovaná. FALCPA vyňala vysoko rafinované oleje o zoznamu povinne označovateľných zložiek, pretože na základe výsledkov klinických štúdií bolo preukázané, že konzumácia vysoko rafinovaných sójových, podzemnicových a slnečnicových olejov je bezpečná pre osoby trpiace príslušnou potravinovou alergiou (sója, arašidy alebo slnečnica). Priemyselná rafinácia sójových olejov zahŕňa extrakciu pri vysokej teplote, bielenie a deodorizáciu – počas týchto procesov sa odstránia takmer úplne alergénne sójové bielkoviny. Hoci vysoko rafinované sójové oleje obsahujú extrémne nízku, ale predsa len stanoviteľnú hladinu sójových bielkovín, FALCPA umožnila ich vyňatie z povinne označovateľných zložiek.

 

Za studena lisovaný sójový olej
Za studena lisovaný, alebo aj tzv. extrudovaný sójový olej však nie je vyňatý z povinne označovateľných alergénov. Tento typ sójového oleja sa často nachádza v obchodnej sieti v oddeleniach prírodných potravín alebo v oddelení lahôdok ako samostatný produkt a nepoužíva sa pri ďalšom spracovaní pokrmov. Hoci v prípade požitia za studena lisovaného sójového oleja neboli zaznamenané alergické reakcie, tento olej môže obsahovať o trochu viac reziduálnych sójových proteínov ako vysoko rafinovaný olej. Bezpečnosť za studena lisovaného sójového oleja nebola zatiaľ potvrdená klinickými štúdiami okrem jednej malej štúdie sledujúcej sedem alergických jedincov.

 

Sójový lecitín
FALCPA tiež vyžaduje, aby bola v označovaní potravín deklarovaná prítomnosť sójového lecitínu, pretože je súčasťou sójových bôbov a obsahuje reziduálne sójové proteíny. Niektoré potravinársko – obchodné asociácie v USA spolupracujú s FDA na vyňatí sójového lecitínu zo zoznamu povinne označovateľných zložiek. Je známe, že sójový lecitín obsahuje sójové proteíny, avšak ich množstvo je premenlivé. Kódex potravinových aditív povoľuje v prípade lecitínu na potravinárske použitie iba 0,3% podielu nerozpustného v hexáne. V prípade celkového obsahu proteínu je maximálne povolené množstvo 3,000ppm. Doposiaľ nie je dostupná žiadna validovaná metodika na presné stanovenie obsahu bielkovín v lecitíne. Sójové alergény sú stotožňované s reziduálnymi sójovými bielkovinami na základe rozličných odhadov. Avšak prítomnosť zvyškovej hladiny sójových proteínov a sójové alergény v sójovom lecitíne nie sú dostatočné na vysvetlenie alergenicity sójového lecitínu. Doposiaľ existujú iba dve správy potvrdzujúce výskyt alergie na sójový lecitín medzi konzumentmi alergickými na sóju, napriek jeho širokospektrálnemu využitiu. Alergenicita sójového lecitínu zostáva aj naďalej neobjasnená, hoci veľmi malé množstvo zaznamenaných pozitívnych prípadov ako aj jej otázna podstata empiricky naznačuje, že jeho alergenicita je značne nízka.

 

United Soybean Board

http://www.unitedsoybean.org/