„Mentálne prežúvanie“ svojich zažitých bolestí nás ťahá dole a drží pozadu.

Zatiaľ čo sebareflexia je užitočná, „prežúvanie“ je škodlivé. Myšlienkové zotrvávanie vo svojich problémoch, zveličovanie svojho nešťastia a hostenie sa na vlastnej „párty sebaľútosti“ iba zvyšuje tieseň.

Možno si v hlave znovu a znovu prehrávate rozhovor, ktorý ste mali so svojim šéfom alebo životným partnerom. Pri každej predstave tejto diskusie, sa sami seba trestáte za niečo, čo ste povedali. Prehrávanie si tej istej scény znovu a znovu zvyšuje obavu, že ste povedali niečo zlé.

Alebo možno nemôžete prestať myslieť na prezývky, ktoré ste dostávali v detstve. Tieto zraňujúce slová a poznámky zaplavujú vašu myseľ kedykoľvek stretnete nových ľudí alebo zostanete chvíľu sami v tichu. Pripomínaním a „prežúvaním“ týchto bolestivých chvíľ sa vaše sebavedomie drobí na kúsky a pocity hanby a beznádeje stúpajú vysoko na hlavu.

Ak máte tendenciu byť takýto „mentálny prežúvavec“, nie ste sami. Je to bežný stav, ktorý z času na čas zažíva väčšina ľudí. Problém nastáva vtedy, keď sa z prežúvania stáva dlhodobý alebo častý stav mysle.

Problém s omieľaním

Zotrvávanie mysle v negatívnych udalostiach a stiesňujúcich emóciách nie je dobré. Toto sú niektoré hlavné riziká „mentálneho prežúvania“:

•  Zotrvávanie v negatívnom myslení môže viesť k poškodeniu mentálneho zdravia. Výskum ukazuje, že čím viac myslíte na svoje problémy, chyby či ťažkosti, tým viac si zvyšujete riziko vzniku klinickej depresie, post-traumatickej stresovej poruchy a úzkosti.

•  Zameriavanie sa na problémy spôsobuje, že rôzne poruchy mentálneho zdravia pretrvávajú dlhšie. Čím viac myslíte na svoje problémy, tým ťažšie je získať späť psychické zdravie a pohodu.

•  Negatívne myslenie je zakliaty kruh a je ťažké ho zlomiť. Postupom času sa totiž „mentálne prežúvanie“ stane zlozvykom. Môže sa tak hlboko zakoreniť, že bude veľmi náročné zmeniť spôsob uvažovania.

•  Skľučujúce myšlienky môžu viesť k poruche zvládania situácií. Štúdie ukazujú, že „mentálne prežúvanie“ zvyšuje emocionálny stres a to zvyšuje riziko vzniku závislosti na alkohole či drogách, prípadne to môže naštartovať poruchu príjmu potravy (anorexia, bulímia).

Poznámka: V AKV sú takéto životné situácie našich klientov čím ďalej tým častejšie.

Ako zastaviť „mentálne prežúvanie“

Ak patríte k ľuďom, ktorí sa dokážu dlhodobo a často ponárať do svojich trápení a trestať sa za svoje chyby, je načase, aby ste zmenili svoj spôsob myslenia. Vyžaduje to síce tréning a vašu pozornosť, ale výsledkom bude lepší pocit, produktívnejšie správanie a lepšie mentálne zdravie.

1.    Rozpoznajte moment, keď sa to deje

Čím viac premýšľate nad tou istou vecou, tým máte väčšiu pravdepodobnosť zaseknúť v negatívnom cykle, ktorý sa len ťažko opúšťa. Uvedomte si, ako ste zvyknutý myslieť a dobre dávajte pozor na okamihy, keď sa začínate oddávať svojmu prežúvaniu bolestivých a nepríjemných detailov. Čím skôr ich zachytíte, tým skôr môžete svoje myslenie preorientovať na niečo produktívnejšie.

2.    Hľadajte riešenie

Sústavné myslenie na problémy nepomáha, ak naozaj aktívne nehľadáte riešenie. Spýtajte sa sami seba, či je niečo, čo môžete urobiť práve teraz vo svojej situácií. Ak sa pozriete na svoje chyby iba ako na príležitosť poučiť sa v živote, všetky tie chyby, problémy a starosti vám pomôžu pohnúť sa ďalej.

3.    Vyhraďte si čas na premýšľanie

Váš mozog potrebuje príležitosť, aby spracoval veci, ktoré sa vám dejú v každodennom živote. Vyčleňte si každý deň svojich 20 minút na rozmýšľanie a sebareflexiu. Spravte si zo svojho vyhradeného času na premýšľanie rutinu, ktorá bude mať vo vašom diári pevné miesto. Má to veľkú výhodu: akonáhle sa kedykoľvek počas dňa pristihnete pri „prežúvaní“ starých či zlých vecí, povedzte si iba „Porozmýšľam o tom neskôr“ a venujte pozornosť tomu, čo práve robíte alebo začnite robiť niečo produktívne.

Skutočnosť, že si na sebareflexiu a premýšľanie určíte časový limit, vám zároveň pomôže premýšľať o problémoch produktívnejším spôsobom a ochráni vás pred zbytočným sebatrýznením.

4.    Vyrušte sa

Je to ako s každou diétou: „Nesmiem myslieť na krémeš/rezeň/, lebo ho budem chcieť zjesť!“ Lenže, ak nesmiete myslieť na jedlo, na čo budete najviac myslieť? Na jedlo. AK si chcete zakazovať myslieť na negatívne myšlienky, budete robiť túto istú chybu. Namiesto toho sa radšej „vyrušte“ – nájdite si činnosť alebo úlohu, ktorá nás zamestná, uvoľní alebo uspokojí.

Cvičte, zavolajte priateľovi či priateľke alebo rodine a zaujímajte sa hlavne o nich, alebo sa pustite do domácich prác :) Pohyb a aktívna činnosť vám pomôže „myseľ prepnúť na iný kanál“ a zabráni duseniu sa v sužujúcich myšlienkach.

5.    Pestujte si uvedomovanie

Uvedomovanie si prítomnosti je kľúčom žitia „tu a teraz“. Vypnite v hlave svojho „autopilota“, zapnite všetky svoje zmysly naplno a budete úplne „prítomný“ v danom okamihu. Podobne ako meditácia, aj uvedomelosť vyžaduje najskôr trochu tréningu, ale časom vás môže úplne zbaviť neproduktívneho „mentálneho prežúvania“.

Spracovala: Mgr. Petra Gálisová