Informačný chaos pokračuje

Dnešný článok z dielne TASR:  http://www.teraz.sk/magazin/slovaci-maso-konzumacia-who/169249-clanok.html

AKV má k nemu zopár poznámok:

1.    Článok ani iné (nám známe) zdroje neuvádzajú, ako presne vzniká údaj o priemernej spotrebe mäsa
Ide iba o mäso, ktoré si ľudia kúpia v slovenských obchodoch, alebo je v tom zahrnuté aj mäso, ktoré si ľudia dovezú zo zahraničia (ťažko si predstaviť ako by Slovenský štatistický úrad sledoval nákupy mäsa a mäsových výrobkov z Poľska a ďalších okolitých štátov, ktorý je v širokých pohraničných oblastiach stále aktuálny). A zahŕňajú tieto údaje aj mäso a mäsové výrobky, ktoré si ľudia na Slovensku sami dochovajú a vyrobia v domácich podmienkach (a to sa tu deje v masových rozmeroch)? Každý, kto potrebuje narábať so slovenskými štatistickými údajmi, vie, aké bývajú nepresné a neaktuálne (z rôznych dôvodov), takže je ťažké si predstaviť, ako sa sleduje domáca produkcia mäsa až po jednotlivé kusy králikov, kačíc, husí, sliepok, zajacov a pod..
Z toho celkom jasne vyplýva, že

a.    uvedený údaj o priemernej spotrebe mäsa na osobu za rok v SR (47 kg) nemožno považovať za číslo, ktoré zodpovedá skutočnosti

b.    preto je celý záver, vrátane prípadného hodnotenia zo strany WHO, irelevantný a zavádzajúci.

2.    Článok neuvádza zdroj, z ktorého čerpá, takže tvrdenie o „odkaze WHO“ sa nedá overiť. Text TASR sa odvoláva iba na „autora“ z denníka Pravda, ale nie na skutočné údaje WHO.

3.    Je tiež veľmi nepravdepodobné, že ak by hodnotiaci experti WHO (alebo kto vlastne?) poznali skutočnú spotrebu mäsa na Slovensku, nemohli by tvrdiť, že je alarmujúco nízka a že to ohrozuje zdravie ľudí.

4.    MUDr. A. Béderová, ktorá je v článku TASR citovaná, alebo nevie o čom hovorí, alebo jej pôvodné vyjadrenie bolo vytrhnuté z kontextu. Inak by totiž celkom určite zdôraznila, že ak majú mať napríklad ryby nejaký pozitívny vplyv na ľudské zdravie, musí človek konzumovať tučné morské ryby (losos, tuniak, makrela, sardinky) aspoň trikrát týždenne a nie iba „raz“. A určite by upozornila tiež na to, že odporúčané „tri porcie červeného mäsa týždenne“ sú bežne odporúčané ako horná bezpečná hranica, nie ako minimálna.

Poznámka na záver: Zdravie ľudí žijúcich v SR dlhodobo nie je optimálne a nedosahuje úroveň civilizačne rozvinutých krajín. Podiel nevhodnej výživy na tomto stave je najväčší zo všetkých známych rizikových faktorov. Množstvo a kvalita konzumovaného mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku predstavujú vysoko rizikový faktor slovenskej stravy. Tvrdenie, že „nedostatok mäsa v strave“ zhoršuje zdravie ľudí na Slovensku je smiešne a tragické zároveň. Ak chce WHO (alebo kto a ktokoľvek vlastne!) upozorňovať na riziká v zložení bežnej slovenskej stravy, treba hovoriť:

1.    o ťažkom deficite ovocia a zeleniny

2.    o deficite kvalitných celozrnných potravín

3.    o deficite strukovín

4.    o deficite kvalitnýchzdraviu prospešných tukov vo forme orechov a kvalitných rastlinných olejov – a o ďalších závažných skutočnostiach.

Ak chceme pozitívne ovplyvniť zdravie ľudí, prestaňme ich zavádzať a každý deň bombardovať chaotickými informáciami!

Kto šíri informačný chaos, podporuje rezignáciufrustráciu ľudí. (Toto sa, mimochodom, týka úplne všetkého, nielen výživy a zdravia.)

Komu prospieva chaos a rezignácia? Kto z toho profituje?

 

Igor Bukovský, lekár
Ambulancia klinickej výživy

3. december 2015