AKV - Ambulancia klinickej výživy

Egreše (Grossularia uva-crispa, G. Lasiocarpa, G. reclinata) sa ako divoké ovocie zbierali ešte pred niekoľkými stovkami rokov v Severnej Amerike, na Ukrajine a Kaukaze. V našom tisícročí sa egreše zo Severnej Ameriky dostali do takmer všetkých európskych krajín a dnes je známych najmenej 2000 kultivarov. Delia sa podľa farby (červený, zelený, žltý) a chlpatosti (hladký, chlpatý, pichľavý). Dávne egreše rastúce divoko mali bobule vraj až 100-krát ľahšie ako dnešné záhradné odrody. Egreš "disponuje" veľkou biologickou a liečivou silou. Obsahuje látky podobné látkam v ríbezliach aj keď ich pomer je odlišný. Vyšší obsah cukrov a kyseliny citrónovej, menší obsah vitamínu C a vysoký obsah pektínu, slizu a ostatnej vlákniny je pre egreš charakteristic­ký. Egreš sa v surovom stave uplatní výborne pri poruchách tráviaceho systé­mu, na prečistenie čreva a obličiek a na podporu tvorby krvi. Odmenou za dopichané ruky pri oberaní egrešov je zdravotný úžitok, ktorý v konzervo­vanom ovocí môžeme užívať po celý rok.