Dnešný článok z dielne TASR: http://www.teraz.sk/magazin/slovaci-maso-konzumacia-who/169249-clanok.html
AKV má k nemu zopár poznámok:
1.
Článok ani iné (nám známe) zdroje neuvádzajú, ako presne vzniká údaj o priemernej spotrebe
mäsa
Ide iba o mäso, ktoré si ľudia kúpia v slovenských obchodoch, alebo je v tom zahrnuté aj mäso, ktoré
si ľudia dovezú zo zahraničia (ťažko
si predstaviť ako by Slovenský štatistický úrad sledoval nákupy mäsa
a mäsových výrobkov z Poľska a ďalších okolitých štátov, ktorý
je v širokých pohraničných oblastiach stále aktuálny). A zahŕňajú tieto
údaje aj mäso a mäsové výrobky, ktoré si ľudia na Slovensku sami dochovajú
a vyrobia v domácich
podmienkach (a to sa tu deje v masových rozmeroch)? Každý, kto potrebuje
narábať so slovenskými štatistickými údajmi, vie, aké bývajú nepresné
a neaktuálne (z rôznych dôvodov), takže je ťažké si predstaviť, ako sa sleduje
domáca produkcia mäsa až po jednotlivé kusy králikov, kačíc, husí, sliepok,
zajacov a pod..
Z toho celkom jasne vyplýva, že
a.
uvedený údaj o priemernej
spotrebe mäsa na osobu za rok v SR (47 kg) nemožno považovať za číslo,
ktoré zodpovedá skutočnosti
b.
preto je celý záver, vrátane
prípadného hodnotenia zo strany WHO, irelevantný a zavádzajúci.
2.
Článok
neuvádza zdroj, z ktorého čerpá, takže tvrdenie o „odkaze WHO“ sa
nedá overiť. Text TASR sa odvoláva iba na „autora“ z denníka Pravda, ale
nie na skutočné údaje WHO.
3.
Je
tiež veľmi nepravdepodobné, že ak by hodnotiaci experti WHO (alebo kto
vlastne?) poznali skutočnú spotrebu
mäsa na Slovensku, nemohli by tvrdiť, že je alarmujúco nízka a že to ohrozuje zdravie ľudí.
4.
MUDr.
A. Béderová, ktorá je v článku TASR citovaná, alebo nevie o čom
hovorí, alebo jej pôvodné vyjadrenie bolo vytrhnuté z kontextu. Inak by
totiž celkom určite zdôraznila, že ak majú mať napríklad ryby nejaký pozitívny
vplyv na ľudské zdravie, musí človek konzumovať tučné morské ryby (losos, tuniak, makrela, sardinky) aspoň trikrát týždenne a nie iba „raz“.
A určite by upozornila tiež na to, že odporúčané „tri porcie červeného
mäsa týždenne“ sú bežne odporúčané ako horná
bezpečná hranica, nie ako minimálna.
Poznámka na záver: Zdravie ľudí žijúcich v SR
dlhodobo nie je optimálne a nedosahuje úroveň civilizačne rozvinutých
krajín. Podiel nevhodnej výživy na tomto stave je najväčší zo všetkých známych
rizikových faktorov. Množstvo a kvalita konzumovaného mäsa a mäsových
výrobkov na Slovensku predstavujú vysoko rizikový faktor slovenskej stravy.
Tvrdenie, že „nedostatok mäsa v strave“ zhoršuje zdravie ľudí na Slovensku
je smiešne a tragické zároveň. Ak chce WHO (alebo kto a ktokoľvek
vlastne!) upozorňovať na riziká v zložení bežnej slovenskej stravy, treba
hovoriť:
1.
o
ťažkom deficite ovocia a zeleniny
2.
o deficite
kvalitných celozrnných potravín
3.
o deficite
strukovín
4.
o deficite
kvalitných a zdraviu prospešných tukov vo forme
orechov a kvalitných
rastlinných olejov – a o ďalších závažných skutočnostiach.
Ak chceme pozitívne ovplyvniť zdravie
ľudí, prestaňme ich zavádzať a každý deň bombardovať chaotickými informáciami!
Kto šíri informačný chaos, podporuje rezignáciu a frustráciu ľudí. (Toto sa, mimochodom, týka úplne všetkého, nielen
výživy a zdravia.)
Komu prospieva chaos a rezignácia?
Kto z toho profituje?
Igor Bukovský, lekár
Ambulancia klinickej výživy
3. december 2015
|