AKV - Ambulancia klinickej výživy

Všetci poznáme staré známe „Rozhoduje príjem a výdaj!“ (Nielen na bankovom účte, aj pod opaskom.) Platí to ale naozaj? Nie je možné, že nám niečo uniká? Nie je možné, že naša predstava o rovnici „zje = musí spáliť“ nie je celkom presná?

A má zmysel počítať kalórie či kilá džaulov? Majú zmysel rôzne internetové kalkulátory kalórií, mobilné aplikácie počítajúce kalorický príjem, tabuľky, náramky, ktoré „merajú“ energetický výdaj?

Matematicky – čisto a presne

Rovnica „príjem kalórií – výdaj kalórií“ funguje čisto matematicky takto:

• Príjem je rovnaký ako výdaj = hmotnosť sa nemení.

• Príjem je väčší ako výdaj = priberáme.

• Príjem je menší ako výdaj = chudneme.

Najčastejšie odporúčanie: Nastavte si jedálny lístok nižšie o 500 kalórií denne (zhruba 2 100 kJ) a za týždeň schudnete pol kila čistého tuku. Matematicky dosť presné, lenže...

Biologicky – hmla a dym

Rovnica „príjem kalórií – výdaj kalórií“ však v skutočnom živote takto nefunguje. Preto môže byť zradné spoliehať sa na (akékoľvek) známe tabuľky kalorickej hodnoty potravín a na tabuľky energetického výdaja energie pri rôznych činnostiach. Biológia a váš metabolizmus sú zložitejšie.

Príčiny:

• Kalorická hodnota potraviny nie je stanovená na základe merania metabolizmu človeka, ale v laboratóriu: spálením potraviny (koľko tepla uvoľní počas horenia jeden gram slaniny či gram cibule?), alebo výpočtom na základe analýzy chemického zloženia (koľko kalórií má 100 g práškového pudingu, ak vieme, že obsahuje 40 g tuku, 45 g cukru a 5 g bielkovín?)

• Skutočná kalorická hodnota potraviny, ktorú jete, sa môže líšiť od tabuľkových hodnôt: ste si istí, že klobása, ktorú máte práve v sendviči, nemá viac kalórií (= múky alebo tuku) ako „tabuľková klobása“?, máte istotu, že jablko, ktoré jete, nemá viac cukru ako to v tabuľke?

• Skutočné využitie kalórií v tele ovplyvňuje nielen číslo z tabuliek kalorickej hodnoty potravín, ale aj: pomer základných živín bielkoviny-tuky-sacharidy (kalorickú hodnotu bielkovín v strave treba z väčšej časti odpočítať, pretože telo používa za normálnych okolností bielkoviny ako stavebnú hmotu, nie ako zdroj energie – toto sa javí zle informovaným ľuďom na prvý pohľad ako výhoda, preto si myslia, že čím viac bielkovín, tým lepšie), zloženie stravy, teda výber potravín: niektoré potraviny majú tzv. negatívny kalorický efekt = na ich metabolické spracovanie človek spotrebuje viac kalórií, ako mu tieto potraviny poskytnú, mikroflóra čreva: nové výskumy naznačujú, že niektoré druhy baktérií môžu v čreve zvyšovať kalorickú využiteľnosť potravín a tým podporovať priberanie.

• Výdaj kalórií ovplyvňujú nielen (hrubo orientačné) čísla z tabuliek energetického výdaja pri rôznych činnostiach, ale aj: váš stres, kvalita a dĺžka vášho spánku, množstvo a aktivita vášho hnedého tuku, množstvo vašej svalovej hmoty, aktivita inzulínu, vaše (doterajšie) diétovanie, genetika.

Rozhovor v AKV

•  „Chcete tým povedať, že to isté jedlo môže mať pre nás za rôznych okolností rôznu kalorickú hodnotu?“

Pochopili ste ma správne, presne to chcem povedať. Množstvo kalórií, ktoré dokážeme z jedla „vydolovať“, závisí od mnohých vecí – kalorická hodnota jedla (uvedená v tabuľkách alebo na obale) je len jedna z nich; je to číslo, ktoré treba brať viac-menej orientačne.

•  „Znamená to, že si netreba sledovať množstvo prijatých kalórií? Nemám sa tým vôbec zaoberať?“

Tak presne toto som povedať nechcel. V súvislosti s kalóriami je podľa mňa potrebné a užitočné toto: ...

Ďalšie informácie o tom, ako je to s tými kalóriami naozaj všetko inak, než sme si doteraz mysleli, nájdete v knihe Dr. Bukovského „Plán B: 30-dňový manuál zdravého chudnutia“.