Tel.: +421 2 212 999 27

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamom. Pre zobrazenie musíte mať aktivovaný JavaScript.

 

AKV - Ambulancia klinickej výživy

Paleo je Faleo! Tlačiť E-mail

„Paleo diéta“ v akejkoľvek doteraz známej podobe je podľa môjho názoru:

1.    oprášená, prebalená a sofistikovane sa tváriaca verzia iných hyperproteínových diét: Brillat-Savarinova (1825!), Bantingova (1863), Atkinsova (1972), Voegtlinova (1975), manželov Eadesovcov (1995), Dukanova (2000), South Beach diéta dr. Agatstona (2003), Meat Lover, Proteinopia, a tak ďalej a tak dookola

2.    založená na chybných a nepotvrdených predpokladoch

3.    v niektorých dôležitých bodoch argumentačne invalidná

4.    finančne extrémne náročná, elitárska, neekologická, nerealistická, farizejská a

5.    zo zdravotného hľadiska riziková prinajmenšom z týchto dôvodov:

  • môže vyvolať ketoacidózu
  • môže spôsobiť atrofiu kostrového svalstva
  • môže vyvolať deficit veľmi dôležitých zložiek stravy (vláknina, sacharidy, vitamíny, vápnik, stopové prvky, antioxidanty a pod.)
  • nadmerný príjem hémového železa (základnou potravinou diéty paleo je totiž červené mäso a vnútornosti zvierat) podporuje vznik cukrovky 2. typu, ischemickej choroby srdca, niektorých foriem rakoviny (hrubé črevo, pankreas), reumatoidnej artritídy a iných ochorení, pri ktorých hrá významnú úlohu chronický zápal a zvýšený oxidačný stres
  • nadmerná a častá konzumácia červeného mäsa zvyšuje celkovú úmrtnosť ako aj úmrtnosť na ochorenia kardiovaskulárneho systému a niektoré formy nádorových ochorení
  • nadmerný príjem bielkovín živočíšneho pôvodu preťažuje obličky a zvyšuje riziko ich zlyhania a pravdepodobne podporuje aj odvápňovanie kostí
  • nadmerný príjem bielkovín a tukov živočíšneho pôvodu nepriaznivo ovplyvňuje črevnú mikroflóru: podporuje množenie najmä proteolytických (= hnilobných) a anaeróbnych baktérií so všetkými negatívnymi dôsledkami na tráviaci systém, nervové a kognitívne funkcie, imunitu, chronický zápal a pod.
  • paleo diéta môže byť, podobne ako mnohé iné diéty, spúšťačom poruchy príjmu potravy (= anorexia/bulímia a pod.)

Ak vás zaujíma, prečo si toto všetko myslím, odhryznite si kus banánu (ups, ak to máte dovolené) a môžeme ísť na to. Bude to trochu dlhšie čítanie, ale som si istý, že sa dočítate zaujímavé aj prekvapivé veci. A na záver aj veľké tajomstvo AKV. Ak vás to nezaujíma, majte pekný deň.

Paleo v kocke
Konštrukcia paleo diéty vyzerá zjednodušene takto: • strava „lovcov-zberačov“ žijúcich v paleolite (cca 2 400 000 až 100 000 rokov pred nami, čo mnohí vyznavači ani netušia) bola „prírodná“ a optimálna/ideálna, pretože netrpeli obezitou ani žiadnymi civilizačnými chorobami • hlavnou kalorickou zložkou stravy bolo mäso príležitostne doplnené podzemnými hľuzami, „zeleninou“, „orechami“ a bobuľovitým „ovocím“ (úvodzovky som dal ja, aby sme si nemysleli, že pred 2 miliónmi rokov rástla nejaká brokolica, špenát, vlašské orechy, mandle, jahody alebo čierne ríbezle) – a k tomu rôzny hmyz! (toto síce väčšina paleo autorov z neznámych dôvodov neuvádza, je spoľahlivo zdokumentované, že paleolytické bytosti jedli hmyz asi tak ako dnes mnohí ľudia pchajú do seba čipsy) • paleolitický jedálny lístok bol vraj teda typický 1) vysokým podielom bielkovín a tukov a 2) veľmi nízkym podielom sacharidov • takýto „vyhovujúci“ model stravovania vraj trval prinajmenšom 2 milióny rokov a „lovci-zberači“ boli naň dobre adaptovaní aj geneticky • keď pred zhruba 10 tisíc rokmi začali ľudia chovať domáce zvieratá a pestovať poľnohospodárske plodiny, všetko sa vraj zvrtlo zlým smerom a nastala katastrofa! = ľudský organizmus sa doteraz nestihol prispôsobiť novým potravinám (nazývajú ich „neolitické“) • konzumácia týchto nových potravín (najmä obilnín a strukovín) je príčinou úpadku a zdravotných problémov človeka • strava človeka by preto podľa paleofilov mala obsahovať najmenej 60 % tuku, najmenej 30 % bielkovín a maximálne 5 % sacharidov (oficiálne odporúčania pre porovnanie: 15 – 30 % tukov, 10 – 15 % bielkovín a 50 – 65 % sacharidov – všetko je vyjadrené ako podiel na dennom kalorickom príjme) • naša strava by však rozhodne nemala obsahovať žiadne obilniny, strukoviny, mnohé druhy ovocia a mlieko.

Znie to celkom logicky? Potom je to len ďalší dôkaz, že ak sa niečo na prvý pohľad javí ako logické, ešte to nemusí byť pravda. (Podobne ako napríklad stravovanie podľa krvných skupín, zvyšovanie daní alebo drahé sady hrncov z chirurgickej ocele.)

Ktoré Paleo vlastne...?
Paleo diéty sa teraz valia na nás z každej strany a podobne ako vegetariánstvo majú rôzne podoby a formy. (Na Slovensku dokonca aj podobu nejakého „moderného paleo“. Úsmevné asi ako „moderné barokové domčeky“ zbohatlíkov roztrúsené po slovenských mestách a dedinách.) Mnohí autori sa medzi sebou líšia aj v otázke zloženia stravy: hlavne mäso!, aj vnútorné orgány!, veľa tuku!, trochu menej tuku!, nie mäso, hlavne zelenina!, žiadne mlieko!, trochu mlieka áno!, žiadne ovocie!, bobuľovité ovocie áno!, žiadny škrob!, podzemné hľuzy áno! (sú plné škrobu – poznámka ja). Prvá dôležitá otázka znie: Ako je možné, že existujú takéto veľké rozdiely v názore na to, čo je vlastne strava „paleo“? O čom to svedčí? Napríklad celkom určite nie o tom, že tzv. evolučná biológia je exaktná veda a že by interpretácia jej pozorovaní bola jednoznačná a spoľahlivá.

Paleo je na scéne
Paleo prijali najmä ľudia z prostredia crossfitu a iných fitness smerov. Propagátormi u nás sa stali bývalí marketingoví pracovníci a konzultanti, niektorí absolventi Fakulty telesnej výchovy a športu či kondiční tréneri, ba už sa našlo aj zopár lekárov (jeden z nich dokonca ponúka „personalizovanú paleo diétu“, nech už to znamená čokoľvek). Filozofia „paleo“ stravovania bude zrejme ešte chvíľu expandovať a tak sa s ňou stretnú ďalší ľudia, ktorí nemajú šancu ani kapacitu overiť si jej tvrdenia. Konfrontácia pravdy a bludov je však celkom prijateľnou daňou za slobodu myslenia a konania.

Jednotný jedálny lístok bol, našťastie, zrušený spolu s RVHP a Varšavskou zmluvou (hoci niektorí štátni úradníci vládnuci školskému stravovaniu sa ho ešte stále držia zubami-nechtami!), takže úprimná snaha hľadať pre seba vyhovujúci model stravovania je úplne v poriadku. Avšak systém „Paleo diét“ je podľa mňa len ďalšia slepá ulička, z ktorej budú zrejme mnohí onedlho cúvať – aj s muessli tyčinkou a čokoládou v ruke! (Veľmi podobná Atkinsova aj South Beach diéta boli pred pár rokmi ešte oveľa silnejším prúdom ako je dnes „paleo“ – dokonca sa na to napojili aj niektoré gigantické značky potravinárskeho priemyslu a kam sa to všetko podelo?)

A teraz vysvetlím svoje tvrdenia z úvodu článku. V rovnakom poradí.

Tvrdenie prvé:
Paleo diéta je len oprášená, prebalená a sofistikovane sa tváriaca verzia dávnych či nedávnych hyperproteínových diét

Francúzsky právnik (právnik – a nie lekár), politik a veľký gurmet Jean Anthelme Brillat-Savarin vydal v roku 1825 knihu Fyziológia chuti (Physiologie du goût), ktorá patrí dodnes k najslávnejším knihám o potrave a jedení. (Určite poznáte napríklad jeho slávnu vetu: Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem, kto si.) Varoval pred rôznymi diétami, ale najmä pred užívaním octu. Mal na to vážny osobný dôvod: keď mal 21 rokov, v náručí mu na následky chudnutia pitím octu zomrela 18-ročná snúbenica Louisa. • Hlavným posolstvom jeho knihy však bolo čosi iné. Sám bojoval s obezitou a hľadal spôsob, ako schudnúť. Podľa neho „smutnou výsadou človeka je, že môže jesť aj vtedy, keď nie je hladný a piť, keď nie je smädný“. Všimol si tiež, že mäsožravé zvieratá nie sú tučné a všimol si, že bylinožravé zvieratá sú štíhle iba dovtedy, kým ich ľudia nezačnú vykrmovať kukuricou, pšenicou a iným obilím. Bystrý postreh, ale veľmi zlý záver: To, čo spôsobuje tučnotu, sú obilniny, chlieb a múčniky. Ten záver bol nesprávny z dvoch dôvodov:
1.    zvieratá, ktoré si všímal, nepriberali preto, lebo jedli obilie, ale preto, lebo ich ľudia prekrmovali (určite by boli priberali aj zo slaniny, z rezňov a klobásy, keby také „krmivo“ niekto do nich tlačil)
2.    ľudia, ktorí jedli chlieb a múčniky, priberali, pretože v tom období začal nástup bielej múky (za čias Savarina už začala klesať cena bielej múky, lebo jej výroba zavádzaním mechanizovaných zariadení zlacnela a ľudia, ktorí si to mohli dovoliť, už nechceli jesť hnedú, „špinavú“ celozrnnú múku).
A keďže – tvrdil Brillat-Savarin – treba zo stravy vynechať múku, obilniny, cestoviny, múčniky, zemiaky a všetko, čo obsahuje cukor, maslo a škrob, tak na druhej strane treba jesť veľa bielkovín (vidíte tam to „Paleo“?!). Môžete mi veriť: autor diéty s veľkým obsahom bielkovín a nízkym obsahom sacharidov nie je ani dr. Atkins (kniha: Dr. Atkins Diet Revolution, 1972), ani dr. Voegtlin (The Stone Age Diet), ale tento francúzsky právnik. Bolo to skoro 150 rokov pred Atkinsom a Diétou Doby kamennej!

A už v 19. storočí bolo známe aj to, prečo sa na tejto diéte nedá vydržať a o čom sa mnohí ľudia aj dnes stále a znovu chcú presviedčať sami. Na vlastnej koži to zistil a veľmi úprimne opísal jeden z klientov Brillat-Savarina, šľachtic Louis Greffulhe, ktorý po mesiaci svojmu „diétológovi“ oznámil:
„Dear Sir, dodržiaval som všetky Vaše predpisy tak oddane a poctivo, ako keby celý môj život závisel iba od toho a musím uznať, že sa mi podarilo na začiatku schudnúť skoro dva kilogramy. Lenže na to, aby som to dosiahol, musel som všetky svoje chute a zvyky potlačiť takým krutým spôsobom, že – napriek mojej nekonečnej vďake za Vašu ochotu a vynikajúce rady – nie som ďalej schopný pokračovať vo Vašej diéte a porúčam svoje telo a zdravie do rúk Prozreteľnosti.“ (Viac ako dve tretiny ľudí, ktorí sa ešte v roku 2005 s nadšením vrhali do Atkinsovej diéty, majú dnes rovnakú skúsenosť, len to vyjadrujú o čosi menej aristokraticky.)
Pán Greffulhe potom strašne pribral a zomrel ako 40-ročný. Sám Brillat-Savarin zomrel dva mesiace po vydaní svojej knihy, a tak jeho diéte trvalo ešte 40 rokov, kým sa ozaj stala slávnou. V roku 1863 ju totiž „objavil“ a prerozprával istý William Banting z Londýna vo svojej knihe „Pamphlet of Corpulence“, ktorá opakovane vychádzala až do roku 1902! Bol to priam klasický „misionársky“ príbeh: Najprv som bol tučný a môj život bol v troskách. Potom som objavil diétu, ktorá zmenila celý môj život. Za rok som schudol vyše 50 kíl, cítim sa tak výborne ako ešte nikdy, dokonca moje hluché uši znovu počujú! (Neznie vám to povedome? Vy ste ešte nestretli novodobých predavačov šťastia a nepočuli príbehy, ktoré rozprávajú?) William Banting vydával diétu s nízkym obsahom sacharidov a vysokým obsahom bielkovín pod svojím menom a stala sa takou slávnou, že z jeho priezviska vzniklo sloveso: „I am banting“ = Držím diétu. Banting mal, samozrejme, svojich kritikov, ktorí odhalili, že celú diétu vlastne ukradol od Brillat-Savarina a že problém nie je ani tak v sacharidoch, ale v tom, že sa ľudia prejedajú. (To isté si myslím aj ja dnes ) Ľudia, ktorí sa pustili „bantingovať“, však nechceli počuť tieto výhrady a keď ich počuli, nechceli o nich rozmýšľať. Bantingovanie je silná droga...


Dr. Loren Cordain, dnešný paleo-guru, na svojej webstránke uvádza o sebe, že je „najpoprednejšou svetovou autoritou v oblasti evolučných základov stravovania a ochorení“, čomu niektorí jeho tunajší kolegovia-absolventi FTVŠ zrejme bezvýhradne uverili. (Dr. Cordain nie je lekár a jeho PhD. je, aby som bol presný, z oblasti „Exercise Physiology“ – teda „Fyziológia športu“.) Jeho koncept sa v porovnaní s Brillat-Savarinom tvári veľmi sofistikovane, pretože už narába s pojmami ako „evolúcia“, „genetika“ a „evolučná medicína“. Svoje knihy vydal v rokoch 2010 a 2012 – teda 185 rokov po Brillat-Savarinovi.

Je niečo zlé na tom, ak sa oprášia staré myšlienky? Nie, určite nie, len sa netvárme, že ide o prevratnú novinku. Naopak, v tomto prípade je to skôr pripomienka: „Týmto smerom sme už išli..“ – a neostali sme tam

Tvrdenie druhé:
Koncept paleo diét je založený na chybných a nepotvrdených predpokladoch.

Mnohí autori paleo diét od seba navzájom odpisujú tvrdenie o tom, že ľudský organizmus sa po prechode na moderné poľnohospodárstvo doteraz nestihol geneticky prispôsobiť tzv. novým potravinám (nazývajú ich „neolitické“ a myslia sa tým hlavne obilniny, strukoviny a niektoré druhy ovocia). K tomuto základnému „paleo konceptu“, ktorý si dokonca na pomoc berie evolúciu, treba uviesť niekoľko dôležitých poznámok:

  1. všetky závery, s ktorými sa na túto tému môžeme v odbornej alebo laickej literatúre stretnúť, pochádzajú z tak neuveriteľne obmedzeného množstva dostupných vzoriek (žiaľ povestný zub času a mikroorganizmov nám zanechal z obdobia dlhého viac ako dva milióny rokov skutočne len zopár neúplných kostier), že je až nepochopiteľné, aké ďalekosiahle závery si na základe toho trúfnu robiť niektorí vedci a interpreti • odborné spory, ktoré medzi sebou vedú mnohé popredné svetové kapacity v rôznych oblastiach genetiky, evolúcie a ekológie, dávajú tušiť, že k dispozícií sú zatiaľ stále skôr iba dohady a predstavy než spoľahlivo overené fakty
  2. predstava niektorých obhajcov „paleo“, že všetci paleolitickí „lovci-zberači“ (žijúci v rozpätí zhruba 2,4 milióna rokov!) na všetkých vtedy obývaných častiach planéty jedli rovnakú stravu je naivná a popiera logiku, botaniku, klimatológiu a niekoľko ďalších vedných disciplín • je nemožné, aby mali paleolitické bytosti v rôznych zemepisných šírkach a tak rozsiahlom časovom období k dispozícií stravu rovnakého, alebo aspoň veľmi podobného zloženia • ak teda nejedli všetci to isté, prichádza ďalšia ťažká otázka: Ktorá forma tejto „paleo stravy“ je tá „geneticky pôvodná a optimálna“? • a navyše platí, že ak nejedli všetci paleolitickí príslušníci rovnakého druhu to isté, museli byť dobre adaptovaní na svoje individuálne zloženie stravy – v opačnom prípade by vyhynuli alebo popreli princípy genetickej adaptácie (napríklad opakovane pozorované tzv. mikroevolučné zmeny)
  3. predstava, že strava paleolitických bytostí pozostávala predominantne z bielkovín (= mäso ulovených zvierat) a že neboli geneticky disponovaní na trávenie škrobu, bola tiež opakovane a dôveryhodne spochybnená aj vyvrátená, naposledy v januári 2014 štúdiou z Oxfordu (Macho GA: Baboon Feeding Ecology Informs the Dietary Niche of Paranthropus boisei. PLoS ONE 9(1), január 2014) Dr. Gabriela Macho na základe svojich analýz dospela k záveru, že základom stravy paleolitických homininov žijúcich v Afrike boli tzv. tigrie orechy – hľuzy určitého druhu trávy, ktoré sú plné škrobu, vitamínov, esenciálnych mastných kyselín (dodnes sa pestujú a konzumujú) • vypočítala tiež, že by nám stačilo denne hrabať 3 až 4 hodiny, aby sme sa najedli dosýta • veľmi pokorne však poznamenáva „Všetky naše zistenia, závery a predstavy o strave vyhynutých živočíchov sú v lepšom prípade nepresné.“ • ak to ešte nestačí, tak si dovolím chvíľu fantazírovať podobne ako evoluční biológovia: nebolo pre pomerne bezbranné bytosti (napr. toho známeho Paranthropus boisei či Australopithecus bahrelghazali) jednoduchšie hľadať, hrabať a trhať niečo, čo „rástlo“ ako riskovať svoj život naháňaním a lovením niečoho, čo „behalo“? – nie, netvrdím, že to boli čistí vegetariáni, ale že ich strava (najmä v afrických podmienkach) celkom logicky zrejme pozostávala hlavne z rastlinných zdrojov (dr. Gabriele Macho z Oxfordu to vlastne tvrdí tiež)
  4. tvrdenie dr.Cordaina a jeho nasledovníkov, že genetická adaptácia ľudského organizmu (napríklad na rôzne potraviny) prebieha formou mikroevolúcie tak pomaly, že sa nemohla udiať za 10 tisíc rokov trvania našej poľnohospodárskej kultúry, bolo opakovane spochybnené aj vyvrátené • napríklad aj prácou a argumentáciou evolučnej biologičky dr. Marlene Zuk (autorka knihy Paleofantasy: What Evolution Really Tells Us about Sex, Diet, and How We Live, W. W. Norton & Company, 2013) • tvrdí, že genetická adaptácia môže prebiehať veľmi rýchlo a odkazuje napríklad na tieto fakty: a) modré oči sa objavili iba pred asi 6 až 10 tisíc rokmi, b) rýchla selekcia génu CCR5-D, ktorá spôsobuje niektorým ľuďom imunitu voči HIV alebo c) čiastočné pretrvávanie aktivity laktázy, ktoré sa pravdepodobne datuje do obdobia nástupu poľnohospodárstva a chovu domácich zvierat
  5. avšak najmä a hlavne: Keď nastala éra poľnohospodárstva (podľa vyznavačov paleo života pre nás všetkých ten zničujúci okamih!) a začalo sa s pestovaním plodín, máme si to predstaviť takto: jedného dňa si tie paleo bytosti v Hornbachu (alebo kde?) objednali osivo a začali pestovať pšenicu, raž, jačmeň, šošovicu a sóju? Proste z ničoho nič začali jesť a pestovať nové, neznáme potraviny? Nebolo to skôr tak, že rastliny, ktoré spoznali a získavali v divej podobe (hľadaním, čakaním, zberom a hrabaním) začali neskôr postupne pestovať vo svojej blízkosti (najskôr asi iba náhodou: z hnedej kopy pred jaskyňou začali rašiť kôstky, jadierka a semienka ). Takže aj naďalej jedli to isté, len si to trochu zjednodušili – zasadili to a vyrástlo im to „pod oknom“. Veď presne tak to robili aj Indiáni: kukuricu, fazuľu a zemiaky objavili síce v divej prírode, ale keď sme sa s nimi pred pár storočiami stretli, pestovali ich už pri svojich obydliach. Vážne máme niekomu uveriť, že keď „lovci-zberači“ začali z nejakých dôvodov svoje potraviny pestovať, boli to pre nich úplne nové a neznáme plodiny? Kde by ich zrazu zobrali? A prečo by jedli niečo, čo nepoznali? A ak to už jedli a poznali, prečo by na to neboli geneticky adaptovaní? Veď to boli „prírodní ľudia“! Prečo by Indiáni začali jesť kukuricu a fazuľu, ak to nebolo pre nich vhodné? Paleo zástanca bude argumentovať asi takto: „Nemohli vedieť, že im to robí zle. Nemali dosť informácií. Nemali iný zdroj potravy.“ Počkajte! Práve sa chytil do ďalšej logickej pasce. Ak totiž platí, že neolitickí Indiáni (tak podobní paleolitickým lovcom-zberačom) jedli niečo, čo v skutočnosti nebola pre nich vhodná potrava a že to jedli z nevyhnutnosti, prečo by sme si mali myslieť, že tí dávni skutoční paleolitickí lovci-zberači mali k dispozícií a jedli iba „vhodné“ potraviny? Lepšie (dez)informovaný paleofil bude argumentovať inak: „Poľnohospodárstvo priniesli do Európy pred zhruba 10 tisíc rokmi ľudia z Afriky a Ázie a tunajší ´lovci-zberači´ prevzali ich spôsob života.“ Tento argument má tiež vážnu medzeru: Ak európski "lovci-zberači" prijali pred tisíckami rokov iný spôsob života, prečo dnešní paleofili nad tým bedákajú? Ak by sa to nestalo, s istotou by náš svet vyzeral inak. Prečo však máme veriť, že lepšie? Kvôli sentimentu?

Dôležitá poznámka na okraj: Dr. Pearlmutter (tiež jeden známy americký paleofil, neurológ) vo svojej knihe „Grain Brain“ (Little, Brown and Company, 2013) tvrdí, že nástupom pestovania a konzumácie pšenice (a iných lepkových/gluténových obilnín) došlo k historickému zlomu vo vývoji mentálneho zdravia. Podľa neho je pšenica a ostatné gluténové obilniny jednou z hlavných príčin vzniku Alzheimerovej choroby a iných degeneratívnych ochorení nervového systému, ktoré vedú k demencii. Takže z toho vyplýva ďalšia logická otázka, na ktorú paleofil nemá odpoveď: Ak by to bola skutočne pravda, ako je potom možné, že gigantický nástup ľudského umu, vedy a umenia (postupne) všetkých foriem sa tak presne zhoduje s obdobím nástupu poľnohospodárskej éry? Chápete? Homo sapiens je na tejto planéte (podľa rôznych autorov) 45 až 300 tisíc rokov, ale pritom 99,9999999 % toho, čo dokázal ľudský mozog a kreativita (zarátajme napríklad aspoň Euklida, Aristotela, Senecu, Newtona, Shakespeara, da Vinciho, Galilea, Tomáša Akvinského, van Gogha, Bacha, Tolstého a Santanu!), sa udialo za posledných asi 6 tisíc rokov! Obdobie historicky absolútne bezprecedentného nástupu ľudského myslenia, skúmania a tvorby nastalo v ére poľnohospodárstva, teda počas obdobia, ktoré by malo byť podľa konceptu „paleofantázie“ pre ľudský mozog deštruktívne – dokonca sa nám vraj tento dôležitý orgán zmenšil. (Nie, neviem s istotou, či všetci tí géniovia jedli pšenicu, ale podľa mňa tá pravdepodobnosť je pomerne veľká )

Nijako, samozrejme, nechcem popierať skutočnosť, že rastie výskyt chronických degeneratívnych ochorení (vrátane Alzheimerovej choroby), ale dôvody sú podľa mňa oveľa komplexnejšie ako to tvrdia zástancovia paleotrendu a treba ich hľadať inde ako v celozrnnom pšeničnom chlebe a tofu.

PS: A kam sa vlastne podeli všetci tí paleo lovci-zberači? Nečakali by sme, že podľa konceptu „paleo“ prežijú svojich neolitických nástupcov, ktorí sa od počiatku tak nerozumne vystavili degeneračnému vplyvu tzv. neolitických potravín?

V paleo knihách sa tiež dookola odpisuje tvrdenie, že „paleo bytosti“ netrpeli ochoreniami kardiovaskulárneho systému, ani cukrovkou či rakovinou. Je jedno, koľko dôkazov a expertov to spochybní. Napríklad prof. Thompson (Atherosclerosis across 4000 years of human history: the Horus study of four ancient populations, časopis Lancet, apríl 2013) CT snímkovaním zachovaných múmií preukázal prítomnosť pravdepodobných alebo definitívnych aterosklerotických zmien u 37 % mumifikovaných ľudských tiel. Paleofil môže namietať, že štúdia skúmala len múmie staré menej ako 4000 rokov, teda nie paleolitické, ale neolitické. To je síce pravda, lenže súčasťou vzorky skúmaných múmií boli nielen Egypťania či Peruánci (typické poľnohospodárske kultúry), ale aj Aleuti (Unangovia z Aleutských ostrovov a Aljašky, ktorí aj v neolite patria k tradičnej kultúre „lovcov-zberačov“). Výskyt zistených aterosklerotických zmien na týchto múmiach bol ešte vyšší ako celkový priemer štúdie – až 60 %-ný! To znamená, že 3 z 5 starých aleutských múmií mali známky aterosklerózy. Strava skúmaných Aleutov sa podobala „paleo strave“ viac ako to môže dosiahnuť akýkoľvek dnešný paleo nadšenec, ale až 60 % múmií týchto „lovcov-zberačov“ malo aterosklerózu! Môžete argumentovať, že 5 múmií nie je dostatočne reprezentatívna vzorka celej populácie starobylých Aleutov a budete mať pravdu. Lenže viac ich na skúmanie nemáme a práve tu prichádza ďalší protiargument: skutočných „paleolitických lovcov-zberačov“ jedného druhu nemáme ani toľko. Takže ako môžeme vedieť, že nepoznali aterosklerózu, cukrovku a rakovinu? Prečo máme veriť, že to boli štíhle, zdravé a urastené bytosti, ktoré žili v harmónií s prírodou? (Dohodnime sa však, že filmy Posledný Mohykán, Tarzan či Avatar sa nebudú akceptovať ako študijný a argumentačný materiál.)

V niektorých paleo knihách sa vyskytuje aj ďalší veľmi pochybný názor, že „Na nasýtenosť tukmi má naše telo vybudovaný dokonalý signálny systém.“ Množstvo experimentálnych aj klinických štúdií dokazuje, že opak je pravdou: mastné jedlo vytvára v mozgových centrách, ktoré kontrolujú jedenie, pozitívnu spätnú väzbu = Jaj, to bolo dobré, daj si ešte, daj si ešte! A programuje nás k jedeniu ďalšieho mastného jedla = vyvoláva nutkanie aj zajtra ísť domov skratkou cez McDonalds. A empíria to dokazuje tiež: ak budete jesť napríklad čistý med, pocit „príkrosti“ vás zastaví oveľa skôr (a to aj z kalorického hľadiska) ako keď sa napchávate majonézovým šalátom.

Tvrdenie tretie:
V niektorých dôležitých bodoch sú obhajcovia Paleo argumentačne invalidní
.
Toto moje tvrdenie vysvetľujú už mnohé doterajšie (alebo nižšie uvedené) argumenty, ale existujú ešte ďalšie dôvody, prečo si to myslím. Uvediem zopár z nich.
  1. Paleo autori radi opakujú tvrdenia, že v „neolitických obilninách a strukovinách je množstvo škodlivých látok“ a k tým, ktoré sú na kríž pribité najčastejšie, patria lektíny. (Sú to bielkovinové molekuly schopné viazať sa s molekulami obsahujúcimi cukornú zložku a vyvolať následnú biologickú reakciu buniek a tkanív – ale viete, o čo ide: napríklad niektoré hadie, hmyzie a bakteriálne jedy, reakcia pri nekompatibilnej krvi a pod.) K tejto téme zopár mojich poznámok: • existujú stovky, pravdepodobne až desaťtisíce rôznych lektínov • lektíny sa nachádzajú nielen v obilninách, strukovinách a solanínovej zelenine (paradajky, paprika, zemiaky a baklažán) ako to tvrdia paleo autori, ale vo všetkých rastlinách, ba aj v mlieku, mäse, vnútornostiach a krvi zvierat (a obsahujú ich tiež baktérie, plesne, hadie jedy a pod.) • niektoré lektíny sú pre človeka toxické, iné majú veľmi priaznivé účinky (známe sú napríklad protirakovinové účinky lektínov z klíčkov pšeničných zŕn) • mnohé lektíny v rastlinných potravinách sa rozkladajú fermentáciou a tepelnou úpravou potravín • koncept paleo tvrdí, že tento rozklad nie je dostatočný a negatívne následky konzumácie lektínov postihujú všetkých ľudí • účinky väčšiny lektínov nachádzajúcich sa v potravinách sú relatívne dobre preskúmané iba vo vzťahu k hemaglutinácií (= zhlukovanie červených krviniek na základe reakcie v systéme krvnej skupiny ABO), nie vo vzťahu ku všetkým biologickým procesom • mimochodom v žiadnom prípade nepotvrdzujú stravovací koncept podľa krvných skupín, pretože všetky testované potraviny reagujú s erytrocytmi všetkých krvných skupin systému ABO rovnako! = nikdy nebola preukázaná žiadna špecificita medzi konkrétnymi potravinovými lektínmi a krvnou skupinou ABO tak, ako to tvrdí dr. D´Adamo alebo u nás napríklad pani Mačingová (mimochodom, aj história vzniku krvných skupín systému ABO je úplne iná, ako tvrdí dr. D´Adamo , ale to už presahuje rámec tohoto článku) • je pravda (a ja sa to snažím komunikovať už vyše 20 rokov), že niektorým ľuďom (ale nie všetkým) pomôže napríklad pri reumatoidnej artritíde, ak zo svojej stravy vylúčia solanínovú zeleninu – to však rozhodne neznamená, že táto zelenina automaticky škodí všetkým ľuďom a že by sme ju preto nemali vôbec jesť • je to veľmi podobné, ako so „strumigénmi“ v kapuste a sóji (to podrobne rozoberám v kapitole Štítna žľaza mojej knihy Návod na prežitie pre ženu) • zhrnutie: lektíny sú veľmi široká a rôznorodá skupina látok, o ktorých vieme v skutočnosti zatiaľ iba veľmi málo a preto podľa mňa čierno-biela interpetácia doteraz známych informácií o lektínoch úplne neopodstatnene generalizuje, mystifikuje a šíri poplašné správy.
  2. Ďalší argument paleo konceptu je chronický zápal: chronický zápal však nespôsobujú len „lektíny a spol.“, ale aj • strava s veľkým obsahom bielkovín (zatiaľ neboli v tomto smere preskúmané rôzne druhy paleo diéty, ale o Atkinsovej je to známe už dávnejšie) • zlá črevná flóra • nadmerný príjem hémového (= živočíšneho) železa (oboje popisujem nižšie) • bakteriálna, vírusová alebo mykotická infekcia (napr. chlamýdie) • obezita • cukrovka • stres • intoxikácia • spánkový deficit • nadmerná konzumácia soli • nadmerný príjem nasýtených tukov a deficit esenciálnych mastných kyselín • fyzická pasivita a pod.
  3. Priepustnosť čreva je ďalší údajný dôvod na výhybku k paleo diéte: • áno, je možné, že niekomu pšenica, ľanové semeno alebo šošovica prispeje k zhoršeniu zápalového poškodenia sliznice a tým sa oslabí jej funkcia bariéry (v takom prípade je potrebné rizikové potraviny vylúčiť alebo aspoň minimalizovať ich príjem), ale celkom určite platí, že nadmerný príjem bielkovíntukov spôsobuje u všetkých ľudí (alebo aspoň prevažnej väčšiny) nepriaznivú zmenu črevnej mikroflóry = premnožené druhy proteolytických (hnilobných) a anaeróbnych baktérií (podrobnejšie o chvíľu) spúšťajú a podporujú zápal sliznice, čo následne vedie k narušeniu trávenia, vstrebávania a zvýšeniu priepustnosti sliznice pre potenciálne rizikové komponenty stravy (vrátane baktérií a vírusov) • paleofili argumentujú napríklad prácou Karin de Punder a Lea Pruimbooma (časopis Nutrients, 2013, 5(3): 771 – 787): pekne zdokumentovaná, ale málo významný časopis a navyše z úplne inej oblasti ako je téma článku (= gastroenterológia) – a všetko, čo sa tam (už zase!) o pšenici píše, je podľa môjho názoru len maličký fragment problematiky • zdravie a funkčnosť sliznice čreva je veľmi dynamický stav, ktorý ovplyvňuje predovšetkým mikroflóra (naše črevo obýva okolo 10 tisíc druhov rôznych mikroorganizmov! – pomer tých neškodných a patogénnych rozhoduje o tom, že naše bunky sliznice budú zdravé a tzv. GALT – náš imunitný systém čreva bude v pohode a nie sústavne v excitovanom stave).
  4. Mnohí ľudia sa obracajú k paleo diétam preto, lebo uverili, že rýchlo a bezpečne schudnú: • schudnúť sa dá všelijako, ale chudnutie pomocou nadmerného príjmu bielkovín a ketózy (k tej sa ešte vrátim) rozhodne nie je ani rozumné ani bezpečné chudnutie! • po výraznom obmedzení prívodu sacharidov do organizmu nastane rýchle odbúranie glykogénu a „schudnutie“ = telo (svaly a pečeň) stratí zhruba 2 kg (cca 300 – 600 g glykogénu a 1000 – 1800 g vody) – žiadne hurá, pretože telo nespálilo tuk, iba stratilo zásobnú formu cukru a vodu • múdri a skúsení kondiční tréneri, ktorí majú v sebe dostatok pokory a úctu k životu aj zdravému rozumu, potvrdia z vlastnej skúsenosti, že kritický pokles prísunu sacharidov v strave vedie postupne k úbytku svalovej hmoty – to je to, o čo vám ide? • pochybujem, pretože pokles objemu svalovej hmoty spomaľuje metabolizmus a tým sťažuje chudnutie.
Tvrdenie štvrté:
Stravovanie podľa filozofie Paleo je finančne extrémne náročné, farizejské, elitárske, neekologické a nerealistické
.
Začnime tým, že jedenie hovädzieho a bravčového mäsa alebo diviny (= neolitické zvieratá) nie je to isté, ako jedenie mamutov (alebo čoho vlastne? = paleolitické mäso). Ak totiž platí, že napríklad lektíny (tie „trójske kone“ pšenice, sóje a spol.) sa nachádzajú aj v mäse a vnútornostiach zvierat, tak potom nielen celé mäso neolitických zvierat, ale aj lektíny v ňom, môžu predstavovať pre moderného človeka rovnaký problém ako predstavujú neolitické obilniny a strukoviny. Ak nie, tak prečo? Táto otázka ešte nie je dostatočne preskúmaná. A ďalšia záludná otázka: Nevadí vyznavačom „paleo“, že zvieratá, ktorých mäso bežne jedia, konzumujú hlavne neolitické strukoviny a obilniny?
Paleo je finančne extrémne náročné a elitárske: keďže jedenie nejakého mäsa pochádzajúceho z veľkochovu geneticky nakrížených hospodárskych zvierat, ktoré sú kŕmené chemicky nadizajnovanými krmivami, nie je žiadne „paleo“, každý, kto sa chce aspoň zdiaľky priblížiť ku svojim lovecko-zberateľským pravzorom, by mal jesť len mäso geneticky nešľachtených druhov zvierat a mal by jesť zásadne len mäso zvierat, ktoré sú tzv. free-range alebo grass-fed, teda chované vo voľnej prírode alebo aspoň kŕmené čistou trávou a inými prírodnými krmivami. Každý, kto by chcel poctivo dodržiavať tieto dôležité aspekty „paleo stravovania“, má dva problémy: 1) kde takéto mäso v našej krajine dennodenne zohnať v dostatočnej kvalite, hygiene a množstve a 2) kde na to zobrať peniaze? Z toho vyplýva, že cenová (ne)dostupnosť „paleo potravín“ predurčuje tento model stravovania iba pre úzku sociálnu vrstvu ľudí.
Paleo je farizejské: pretože každý „paleoista“, ktorý nekonzumuje výlučne mäso vyššie popísaného pôvodu a kvality, je iba pózer – všetko ostatné totiž nespĺňa základné kritéria konceptu „paleo“ • farizejské je to aj preto, lebo z dôvodov, ktoré si môžeme iba domýšľať, žiadny mne známy autor paleo kníh netvrdí, že konzumácia hmyzučervov je ďalšou historicky nevyhnutnou (a výskumom spoľahlivo potvrdenou) prerekvizitou paleo stravovania (ak by to tvrdil, asi by veľa „učeníkov“ nezískal) • paleo je farizejské aj preto, lebo z dôvodu vyššie uvedenej finančnej (a nižšie uvedenej ekologickej) náročnosti je to stravovací model, ktorý je drvivej väčšine svetovej populácie nedostupný a preto si treba položiť ďalšiu vážnu otázku: Nie je tým popretý princíp „prírody“, ktorým vyznavači paleo tak radi argumentujú? Boli v paleolite potravinové zdroje selektívne dostupné na základe finančných možností konzumentov? (Nie, tým rozhodne nechcem navrhnúť, aby sme odteraz potraviny získavali osobnými súbojmi, krádežami, vraždením a vojnami! Ostaňme my radšej pri tom platení v pokladniach a záhradkárení )
Paleo je neekologické: pretože si nedokážem spočítať ani predstaviť, ako by musela byť naša planéta ekologicky zaťažená, ak by sme mali odteraz pre každého človeka na svete začať produkovať asi 2 a pol krát viac mäsa, ako je súčasná spotreba (veď či nie je snom „paleofantázie“ dosiahnuť, aby sa na „paleo“ dali všetci ľudia na svete?) • ak ste to nevedeli, produkcia živočíšnych potravín moderným spôsobom je najväčším znečisťovateľom životného prostredia a najväčším spotrebiteľom vody a základných poľnohospodárskych plodín (= potravín) • to všetko znovu odporuje tvrdeniu „paleo je prírodné“ • paleofil bude zrejme argumentovať, že prírodné chovanie zvierat a výroba „prírodného“ mäsa zaťažuje životné prostredie menej ako moderný veľkochov, ale vzápätí nemá čím reagovať na vážny protiargument: „Prírodný“ chov je oveľa menej efektívny/produktívny ako moderný veľkochov = predstava, že by sme „prírodným“ chovom zabezpečili dostatok mäsa, ak by sa všetci ľudia našej planéty rozhodli prijať „paleo stravovanie“, je naivná a absolútne nereálna – a preto je paleo podľa mňa aj nerealistické.
Tvrdenie piate:
Paleo stravovanie je zo zdravotného hľadiska rizikové prinajmenšom z týchto dôvodov
:
  • môže vyvolať ketoacidózu: • paleofili sa často o tento stav dokonca vedome usilujú („moderné“ verzie „paleo“ odporúčajú vyšetrovať si krv v domácich podmienkach tzv. ketomerom, takže sa nedá vyhnúť otázke: Tieto ketomery mali k dispozícií aj paleolitickí lovci-zberači?) • paleo tvrdenie, že ketóza je „prirodzený“ stav ľudského organizmu, je absurdné a nebezpečné! • možno teda považovať neliečenú cukrovku (vzniká pri nej výrazná ketoacidóza) za „návrat do fyziologického normálu“? – určite nie! • je síce pravda, že ketóza navodzuje stav zvýšenej oxidácie mastných kyselín (oproti bežnému stavu až 8-násobne), ale súčasne dochádza k stresovej stimulácií = zvyšuje sa hladina ACTH (stimulant drene nadobličiek) a následne aj glukokortikoidov (hlavne kortizolu) a adrenalínu – toto môže mať pri dlhšom pôsobení (viac ako cca 2 týždne) rovnako devastačné následky ako vedľajšie účinky užívania kortikosteroidov (vygúglite si ich sami?) • tvrdenie, že ketóza podporuje mentálnu výkonnosť, lebo vraj ketolátky sú pre nervové bunky optimálne palivo (lebo ketóza sa terapeuticky využíva napríklad na liečbu epilepsie), nie je podložené – opak je pravdou: dlhodobou ketózou vyvolaná zvýšená koncentrácia kortizolu vedie napríklad k poškodeniu hippokampu (= mozgové centrum s rozhodujúcou úlohou pri ukladaní informácií a budovaní pamäte) • čím intenzívnejšia ketóza, tým väčšie zdravotné riziká • nie, ketóza nie je pre človeka fyziologický stav, je prejavom jeho schopnosti krátkodobo prežiť aj extrémne metabolické situácie
  • môže spôsobiť atrofiu kostrového svalstva: • na začiatku ketózy sa objem svalovej hmoty zmenší, lebo svaly stratia glykogén a vodu, ktorú glykogén viaže (už tento negatívny efekt je často viditeľný aj voľným okom) • pokračovanie ketózy je pre telo stresová situácia = zvýšená koncentrácia adrenalínu a kortizolu = zvýšené odbúravanie bielkovín (glukoneogenéza = telo si začína tvoriť cukry z bielkovín) a nastáva skutočná atrofia, úbytok aktívnej svalovej hmoty (paradoxne, paleoisti oslavujú okamih, keď telo začne vlastné bielkoviny konvertovať na cukor ako dôkaz, že cukor je v strave zbytočný ) • ak atrofia svalov u niekoho nenastala, bola to len šťastná zhoda okolností, nie fyziologické pravidlo
  • môže vyvolať oslabenie imunity: • príčinou oslabenia imunity na paleo diéte môže byť okrem nižšie uvedeného rizika deficitu dôležitých zložiek stravy aj zvýšená hladina glukokortikoidov (kortizol), ktorá preukázateľne znižuje počet a aktivitu rôznych druhov bielych krviniek a oslabuje ochrannú bariéru kože a slizníc • čím intenzívnejšia ketóza, tým väčšie riziko imunosupresie (potlačenia obranyschopnosti)
  • môže vyvolať deficit veľmi dôležitých zložiek stravy (vláknina, sacharidy, vitamíny, vápnik, stopové prvky, antioxidanty a pod.): • paleoista má zásadne vynechať mlieko, takže ak nebude konzumovať dostatok rastlinných zdrojov vápnika a nebude stravu suplementovať vitamínom D, kombinuje tri silné faktory (deficit vápnika a vitamínu D spolu so zvýšenou koncentráciou kortizolu), ktoré podporujú osteoporózu • podobných rizikových situácií môže nastať viac a závisia od zvolenej formy paleo diéty
  • nadmerný príjem hémového železa (mäso a vnútornosti zvierat) veľmi pravdepodobne podporuje vznik a progresiu cukrovky 2. typu, niektorých foriem rakoviny (hrubé črevo, pankreas), reumatoidnej artritídy a iných ochorení, pri ktorách hrá významnú úlohu chronický zápal a zvýšený oxidačný stres • železo z červeného mäsa napríklad podporuje v hrubom čreve vznik silných karcinogénov (napr. nitrozoamíny, aldehydy) a masívnu tvorbu voľných radikálov • kombinácia veľkého množstva hémového železa (mäso) a veľkých dávok vitamínu C (veľa zeleniny alebo suplementy) je z hľadiska oxidačného stresu zvlásť nebezpečná = nadmerná tvorba voľných radikálov • okrem toho existuje vrodená hemochromatóza (zvýšené hromadenia železa v organizme), ktoré môže končiť cirhózou pečene a úmrtím • vrodená hemochromatóza je zhruba rovnako častá ako celiakia = cca 1 : 200 až 250 (nepýtajte sa ma, prečo ste ešte o nej nepočuli) • liečba neexistuje, postihnutý človek musí pravidelne podstúpiť venepunkciu (odber krvi) a musí obmedziť príjem železa v strave (= mäso, vnútornosti)
  • nadmerná a častá konzumácia červeného mäsa zvyšuje celkovú úmrtnosť ako aj úmrtnosť na ochorenia kardiovaskulárneho systému a niektoré formy nádorových ochorení – toto je už učebnicový údaj, netreba ho dokazovať 
  • nadmerný príjem bielkovín živočíšneho pôvodu preťažuje obličky a zvyšuje riziko ich zlyhania a pravdepodobne (spolu s ketózou a deficitom vápnika a vitamínu D) podporuje aj odvápňovanie kostí
  • nadmerný príjem bielkovín a tukov živočíšneho pôvodu nepriaznivo ovplyvňuje črevnú mikroflóru: • podporuje množenie najmä proteolytických (= hnilobných) a anaeróbnych baktérií so všetkými negatívnymi dôsledkami na tráviaci systém, nervové a kognitívne funkcie, imunitu, chronický zápal a pod. • nedávno bolo tiež zistené, že črevná mikroflóra sa môže vplyvom zmeny v zložení stravy zmeniť doslova zo dňa na deň! (Lawrence AD et al.: Diet rapidly and reproducibly alters the human gut microbiome, Nature, 2013, doi:10.1038/nature12820) • v rámci tejto štúdie bolo tiež zistené, že keď sa komplexné sacharidy v strave nahradia živočíšnymi bielkovinami, premnožia sa patogénne baktérie (napr. Bilophila wadsworthia), ktoré sú schopné vyvolať zápalové ochorenie čreva (napr. Crohnova choroba, či ulcerózna kolitída) – čo z toho si prajete? • z druhej strany: probiotické sacharolytické baktérie (skvasujú sacharidy a škroby) vysielajú z čreva do mozgu signály s priaznivým účinkom na naše mentálne aktivity a kognitívne funkcie (Tillisch K et al.: Consumption of Fermented Milk Product with Probiotic Modulates Brain Activity. Gastroenterology, 2013; DOI: 10.1053/j.gastro.2013.02.043)
  • paleo diéta môže byť, podobne ako mnohé iné diéty, spúšťačom poruchy príjmu potravy a vyústiť do anorexie/bulímie alebo iných foriem týchto porúch • paleo diéta ešte o to viac, že prípadná ketóza a následná stresová reakcia organizmu (kortizol a adrenalín) výrazne negatívne ovplyvňuje aktivitu rôznych mozgových centier (vrátane centier hladu a sýtosti).
 
 
To sú moje najvážnejšie dôvody, prečo považujem paleo diéty a podobné formy hyperproteínových diét za rizikové. Nie je vylúčené, že postupom času pribudnú ďalšie. (Myslím moje dôvody, ale asi aj diéty.) Aby som zabránil prípadnému nepochopeniu, tak to stručne zhrniem:
  • Rozumiem a akceptujem, že každý človek je iný. Súčasne však platí, že fyziologicky aj geneticky sme tak veľmi podobní, že nemôže každý človek potrebovať niečo úplne iné.
  • Som si napríklad takmer istý, že genetické testovanie a individuálne „dizajnovaná“ strava neprinesie žiadny revolučný obrat do údajov o chorobnosti a úmrtnosti. (Prečo by mala v budúcnosti získaná informácia o genetickej predispozícií zásadne a trvalo zmeniť deštruktívne ľudské správanie, ak to dnes u drvivej väčšiny ľudí nedokáže ani prekonaný infarkt alebo rakovina?)
  • Máme sa usilovať jesť zdravšie a kvalitnejšie? Určite áno.
  • Máme jesť menej kalórií? Určite áno.
  • Máme jesť menej cukru, bielej múky, bielej ryže a iných potravín s vysokým glykemickým indexom? Určite áno.
  • Máme jesť viac zeleniny a ovocia? Určite áno.
  • Máme jesť čo najviac prirodzených potravín, ktoré strávili v továrni čo najmenej času? Určite áno.
  • Máme spoznávať a poznať svoje rizikové faktory, rizikové potraviny a rizikové správanie? Určite áno.
  • Máme sa týmto rizikám vyhýbať? Určite áno.
  • Máme kvôli tomu všetci prejsť na niektorú verziu paleo diéty? Určite nie.
 
Vojna diét
Aké je teda riešenie? Súhlasím s dr. Deanom Ornishom, že „Vojna diét už skončila“. Jasné, ešte sa budú kde-tu ozývať výstrely do vzduchu a bojiskom prebehnú rabovači, vysoko vo vzduchu sa budú ozývať supy... Ale skutočné armády už odtiahli domov – vojna diét sa skončila. A toto je naša „Mierová dohoda“:
  • Naučte sa, koľko kalórií potrebujete, aby ste si udržali optimálnu hmotnosť a neprejedajte sa. Ak potrebujete schudnúť, mierne obmedzte príjem energie a zvýšte energetický výdaj.
  • Jedzte predovšetkým prirodzenú rastlinnú potravu, vrátane celozrnných potravín, strukovín a dostatočného množstva rôznych druhov zeleniny, ovocia a orechov.
  • Jedzte čo najmenej rafinovaných sacharidov, cukrovpridaného cukru (vrátane ovocných štiav!).
  • Nejedzte veľa červeného mäsa a mäsových výrobkov, jedzte viac rýb, hydiny a rastlinných zdrojov bielkovín (strukoviny, obilniny a orechy).
  • Zabezpečte si dostatočný príjem vápnika a vitamínu D.
  • Nepridávajte do svojho jedla zbytočnú soľ a obmedzte príjem potravín a pochutín s vysokým obsahom soli a sodíka. Pri fyzickej aktivite môžete príjem sodíka primerane zvýšiť.
  • Nejedzte trans-mastné kyseliny, ktorésa najviac nachádzajú v nekvalitných margarínoch, stužených pokrmových tukoch a polotovaroch.
  • Nejedzte veľa nasýtených mastných kyselíncholesterolu, uprednostnite mono- a polynenasýtené formy tukov a dbajte o dostatočný príjem omega-3 mastných kyselín.
  • Príjem alkoholu obmedzte na maximálne 1 drink (žena) a 2 drinky (muž) za deň. Alkohol nepite každý deň a vyhýbajte sa aj občasným excesom. 1 drink = 1,5 dcl vína (obsah etanolu 11 %) alebo etanolový ekvivalent (cca 15 g etanolu) iného druhu alkoholu.
  • Príjem tuku: 15 až 30 % (tieto údaje sú uvedené ako podiel na dennom kalorickom príjme) – prevažne rastlinné oleje, avokádo, orechy, olejnaté semená, mastné morské ryby.
  • Príjem bielkovín: 10 – 15 % – prevažne ryby, hydina, strukoviny, nízkotučné mliečne výrobky
  • Príjem sacharidov: 50 – 65 % – prevažne obilniny a celozrnné potraviny (chlieb, pečivo, cestoviny, vločky, ryža natural a pod.). Športovci s vysokým kalorickým výdajom môžu primerane zvýšiť podiel jednoduchých sacharidov.
  • Príjem vlákniny: usilujte sa dosiahnuť denný príjem na úrovni 0,5 g na kilogram vašej telejsnej hmotnosti – kombinujte vlákninu vo vode rozpustnú (ovos, ryža natural, strukoviny, ovocie, zelenina) aj nerozpustnú (pšenica, raž, jačmeň, ovocie, zelenina).
  • Príjem tekutín: dbajte o primeraný pitný režim a primeranú hydratáciu, vyhýbajte sa obom extrémom (dehydratácií aj neurotickému pitiu). Čaj, káva a riedke polievky sa počítajú. (Platí to však iba o americkej káve = slabšia koncentrácia a veľký objem, nie o talianskych presách. Z hľadiska hydratácie je to veľmi zásadný rozdiel.)
  • Každý deň sa aspoň raz poriadne zadýchajte, nikdy v práci ani doma neseďte dlhšie ako 2 hodiny v kuse. Veku a zdravotnému stavu primerane intenzívna fyzická aktivita vytrvalostného (aeróbneho) aj silového charakteru je nevyhnutná každý deň.
Po 10 rokoch pôsobenia mojej Ambulancie klinickej výživy vám na koniec prezradím naše veľké tajomstvo: Všetci naši klienti, ktorí boli a sú úspešní v chudnutí alebo úprave stravovania a spôsobu života, nie sú úspešní preto, že by našli svoje „stratené“ gény, ale preto, že našli nový pohľad na seba a na svet a našli svoje stratené sebavedomiesebahodnotu.
Želám to každému, kto to potrebuje a kto o to stojí.
 
Igor Bukovský, MUDr., PhD.
Ambulancia klinickej výživy
 
AKV zverejnila: 1. marca 2014
aktualizované: 3.marca 2014

 

Text neprešiel jazykovou úpravou.

 

 

 
E-LINE space