Tel.: +421 2 212 999 27

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamom. Pre zobrazenie musíte mať aktivovaný JavaScript.

 

AKV - Ambulancia klinickej výživy

Môj príbeh s celiakiou Tlačiť E-mail

       Keď som mala asi 14 rokov, prvýkrát som sa dopočula o zvláštnom ochorení detí našej rodinnej známej, ktoré znamenalo, že nemôže jesť žiadnu múku. Fú, pomyslela som si, to je ako možné? Nejesť chlieb, čerstvé pečivo, obľúbené cestoviny a pizzu, babkine slivkové koláče ani parené buchty? To by som teda nechcela, aká som rada, že ja som zdravá!

       Vždy som bola zdravá, všetky krvné testy a iné vyšetrenia boli vždy výborné, žiadne alergie, žiadne problémy, málokedy infekcie a takmer žiadne antibiotiká, od malička plne vitálna a mala som pocit, že všetky choroby, ktoré existujú, sa týkajú len iných ľudí.

       Áno, o to ťažšie bolo prijatie oznámenia výsledku vyšetrenia, na ktoré som sa po rokoch tráviacich ťažkostí odhodlala ísť, keď som si konečne pripustila, že niečo nie je v poriadku. Gastroenterológ mi stroho oznámil, že mám celiakiu. Naozaj? Ja? Naozaj je to tam napísané? Možno sa zmýlili. V tej chvíli som si nevedela pripustiť, že odteraz sa musí moje stravovanie na celý život nekompromisne zmeniť. Veď ja predsa zbožňujem jesť, variť aj piecť, som labužník od detstva.

       Po príchode domov s novou diagnózou som ešte netušila, čo ma čaká. Nie je to len vyradenie chleba a pečiva s obsahom lepku zo stravy. Je to čítanie každej jednej etikety na výrobku, ktorý si chcem kúpiť, je to škrtnutie väčšiny jedál v jedálnych lístkoch reštaurácií, je to sústavné overovanie s kuchármi, či uvarili jedlo bezpečne bez zrnka rizikovej múky, sú to rodinné oslavy a návštevy u známych, keď sa musíte tváriť, že je to v poriadku, keď si nič nemôžete dať a s úsmevom hovoriť, že veď ja aj tak nie som hladná. A k tomu ľútostivé pohľady spolustolujúcich a slovíčka ako „aha, toto nemôžeš“, „toto môžeš?“, „a jablko môžeš??“ Zrazu sa stanete niekým iným, ako sú ostatní. A nie z vlastnej vôle. Ľudia okolo vás sa niekedy tvária, akoby ste si to sami vyvolili. Nie, nevyvolila som si to, stalo sa mi to. A trvalo 8 rokov, kým som na to prišla. Vďakabohu, že som na to prišla. Nevysvetliteľné, nepríjemné, mimoriadne obťažujúce tráviace problémy, s ktorými som potichu zápasila, boli možno ešte horšie ako samotný fakt, že mám celiakiu. Ďakujem vytrvalým múdrym lekárom a výskumníkom, ktorí len nie tak dávno prišli na to, že príčinou takýchto ťažkostí u mnohých ľudí je lepok. Vďaka za to, že je ho možné vylúčiť zo stravy a viesť plnohodnotný život. Vďaka za to, že dnes už máme množstvo bezlepkových potravín, a  všetko sa dá nahradiť. A vďaka aj mojim blízkym, ktorí sa vždy láskyplne postarajú o to, aby aj pre mňa bolo čosi na stole. Celiakia má riešenie a to je úľava.

       Nie je jednoduché sa dennodenne potýkať s pocitom, že nemôžem slobodne jesť. Ale keď sa hlbšie zamyslím, napĺňa ma vďačnosť a pokora. Lebo jesť môžem a mám čo, dokonca viackrát za deň a chutne. Toto veľké pohodlie, v ktorom žijeme, nie je taká samozrejmosť pre milióny ľudí – ani dnes a už vôbec nie v minulosti. A vy, čo môžete jesť bezstarostne všetko, vážte si to a užívajte si to s rozumom Cool.

       Všetky obmedzenia a choroby nás učia mať väčšiu úctu k svojmu telu, ktoré je také neuveriteľne dokonalé a také nesmierne krehké. Kiežby všetci poznali jeho hodnotu, silu a múdrosť!  

Petra

 
E-LINE space